Príbeh
Ahoj. Volám sa Daisy a mám 15 rokov. Lepšie povedané skoro pätnásť. Ešte eln budem mať. tento príbeh bude asi trošku nezvýčajný. Moji rodičia keď som bola ešte malá sa rozviedli. žili sme v Bratislave no potom za nami stále chodil otec tak sme sa presťahovali do Paríža cez letné prázdniny. Obe sme mali veľke šoky, keď za nami doliezal otec. V Paríži sme si každý deň užívali slobodu, pretože Paríž, Eiffelova veža a celá a Parížska atmosféra ma stále priťahovala.
Jedného dňa mama išla na pohovor do novej roboty. Celý deň som len čakala na jej telefonat kedy mi oznámi dobrú správu. Vošla som do svojej izby a aby som sa nestresovala, zobrala som si knihu a začala som čítať. Vyrušil ma mobil. "ahoj Daisy!" skríkla mama, až som sa preľakla. "áno mami?" spýtala som sa čoo sa deje. povedala: "idem kúpiť šampanské, zobrali ma!" Bola som rada a tak som hneď zošla do kuchyne urobiť chutný obed. Mama prišla domov a hneď povedala z predsiene. "ahoj Daisy, som doma. hmm. čo to tu tak krásne rozvoniava?" Pomohla som jej z nákupnými taškami a povedala som "zeleninová polievka s mliekom a palacinky" Pobozkala ma na čelo a povedala "palacínky sú moje najobľúbenejšie" Spoločne sme prestreli na stôl a naobedovali sme. neskor som umyla riad a išla som do izby počítať trošku knihu. Kniha bola natoľko zaujímavá, že som ju čítala do neskorého večera. Ráno ma prebudil krásny mamin bozk. "dobre ránko anjelik, ideme do školy?" Bol to môj prvý deň v škole v Paríži. Trošku som sa aj bála no nakoniec som ten strach prekonala a išla som. mama ma doviezla s autom až pred vchod budovy. "veľa šťastia" zapriala mi mama a už som išla dnu. Otvorila som dvere a všetci študenti išli do jedných veľkých dverí. Samozrejme som išla za nimi. Boli sme v telocvični, kde mala pani riaditeľka slávnostný prejav na začiatku školského roka. Sadla som si tesne pred učiteľov. Samozrejme som ju nepočuvala, až kým nespomenula moje meno. Pozrela som sa aňu a ona na mňa kývala rukou, aby som šla ku nej. Hanblivými krokmi som sa k nej približovala. "tak a máme tu nováčika, ktorého srdečne u nás vítame" to boli jej slová. Potom ma silno objala a prepustila nás už do tried. Otvorila som do dosť hlučnej triedy dvere a v tom momente včetci stíchli a dívali sa na mňa. "prepáčte, som v dobrej triede? v 1.B ?" spýtala som sa hanblivo. Prišla ku mne nejaká blondýnka a povedala "triedu máš dobru, no uvidime, či aj kolektív v nej budeš mať dobrý!" Zobrala som si tašku a išla som si sadnúť na jediné voľné miesto k nejakému chalanovi. "máš voľné?" opýtala som sa hanblivo. "áno" prikývol. Prišiel triedný učiteľ a spoločne sme sa zoznamovali. Nakoniec som išla k nemu a rozprávali sme sa ešte ohľadom školy nejaké pravidlá. potom som zavolala mame, aby po mňa prišla. No ona meškala tak som si sadla na schody ri škole aby som neezavadzala. Prišli ku mne nejaký štyria chalani. "čo to dneska malo znamenať?" spýtali sa ma drzým tónom. "kto ste?" hanblivo som sa ich spýtala, keď v tom prišla ppo mňa mama. "ďakujem mami" poďakovala soms a jej a išli sme domov. Celou cestou mi vyčítala, čo to malo znamneať s tými chlapcami, no nedala si to vysvetliť .......
pokračko?
Komentáre
Prehľad komentárov
"Kristin?" vydesene na ňu pozrel. "áno," ozvala sa mama. "Ja som jej hovoril, že tu nemá chodiť" po tichu si to mrmlal po pod nos. Hneď ako počul jej meno celý znervóznel a bez rozlúčky a pozdravu odišiel z izby. Trápilo ma to ešte viac. Mama pristúpila bližšie ku mne a upokojovala ma.
Takto moje trápenie trvalo ešte asi dva týždne. Potom keď som už vedela celú pravdu, mama mi vrátila mobil, notebook a mala som povolené vychádzky. Išla som ku kamarátkam ale všetky ma odbili. Nevedela som, čo sa deje. Prišla som naspäť do izby. otvorila som balkónové dvere a videla som ako krásne zapadá slnko. Potom som si išla ľahnúť do postele a čítala som si knihu, aby som na všetko zabudla. Aj sa mi to skoro podarilo, lenže zrazu som počula akoby niekto hádzať kamienky do okna. Nahnevaná som vyšla na balkón a pozrela som sa dole. Stál tam on v plnej kráse, Filip.
"čo ty tu robíš?" skríkla som som naňho. "nejdeš sa so mnou prejsť? Nič iné mi nezostávalo, len tu prísť, pretože na maily mi neodpovedáš" Začalo byť chladnejšie, vzala som si bundu a odpovedala som mu: "nikám nejdem!" Trošku zosmutnel a dodal. "Keby som ti povedal, že mi chýbaš, vrátiš sa?" Bez odpovede som sa otočila, zatvorila balkónové dvere a išla som ďalej čítať knihu s tým vedomím, že on odíde. No to sa nestalo. Keďže môj balkón je nízko zobral si rebrík a vyliezol naň. Búchal mi na okno, aby som mu otvorila. "čo chceš?" otvorila som mu dvere a vošiel dnu. Sadli sme si na moju posteľ a rozprávali sme sa. "rozišiel som sa s Kristin" povedal a pohladil ma po líci. "to mi len tak hovoríš?" Zmätene som naňho pozrela. "pozri Daisy, si pre mňa všetko." Pozerala som do zeme a počúvala som ho. "Stále som na teba myslel a už to ďalej nedokážem predstierať. Chcem byť s tebou, aby sme spolu blbli ako pred tým" povedal a objal ma. Začali mi tiecť slzy. "Prečo si za mnou neprišiel hneď na začiatku?" "Daisy, ver mi, nemohol som. Tvoja mama mi to zakázala." povedal a kľakol si predo mňa. "áno, a ty rýchlo ku Kristin" vyčítala som mu všetko čo sa stalo. "nebolo to tak ako si myslíš. Tvoja a moja matka sa dohodli, že nás rozdelia. A potom ma moja matka prinútila, aby som sa stretával s Kristin. Nikdy som ju nemal rád, tak ako teba." Silno sme sa objali. Ani neviem prečo, ale verila som mu. Verila som mu každučke jeho slovo. "Daisy?" trošku som sa zamyslela "áno?" pozrela som sa naňho. "vieš už o dva dni, v nedeľu vystupujeme z divadla. A ja nebudem vystupovať ak tam nebudeš ty so mnou. Tu je text!" Podal mi zložku papierov. V tom mi napísal na zadnú stranu svoje nové číslo a odišiel. Začala som si ho čítať a čítať, aby som ho na nedeľu vedela.
Prišiel ten deň, nedeľa. Mama ma zobrala do auta a išli sme do divadla. Vtedy si myslela, že budeme len diváci. "hneď prídem, ty len tu seď" povedala som mame a odišla som do zákulisia. Prezliekla som sa a tam ma už čakal Filip. "vedel som, že ty prídeš" rozbehla som sa k nemu a objala som ho. Videla náš Kristin a prišla ku nám. "Daisy a Filip?" Otočili sme sa k nej. "chcem sa vám ospravedlniť, kvôli jednej hlúpej stávke a pár dolárom som vám prekazila vzťah." ozvala sa zahanbene ale aj smutne. "Čo? boli v tom peniaze?" prekvapene som sa na ňu pozrela. "áno. Filipova mama mi navrhla slušnú sumu ak sa s ním zblížim, ja som potrebovala na štúdium tak som pre to urobila všetko." už sme museli ísť na scénu. Zákulisné steny sa otvorili a ja som začala spievať. Bolo plné divadlo ľudí. Ale spolu sme to zvládli.
Na koniec som poprosila o mikrofón a verejne som sa ospravedlnila mame a všetkým komu som niečo urobila. Potom sa ku mne pripojil aj Filip. Po krátkom príhovore a poďakovaní sme sa chytili za ruky. Prezliekli sme sa. A od vtedy sme spolu bežali ruka v ruke svojím životom, ktorý nebol manipulovaný rodičmi.
Pokračovanie 6
(Daisy, 27. 1. 2013 16:00)
Otvorila dvere a uvidela Filipa v objatí Kristin. "Filip?!" skríkla naňho moja mama. Odtiahol sa a bol v šoku. Rýchlo som vybehla z divadla a išla som k mame, lebo som počula jej hlas. "čo sa stalo, mama?" spýtala som sa, keď som ju videla plakať a pred ňou stáli blízko seba Kristin a Filip.Mama ma chytila za ruku a viedla ma do divadla. Keď sme boli pri javisku spýtala sa ma, či chodím s Filipom. "prečo?" Opýtala som sa jej spätne. Bola hrozne vystrašená. Bála som sa o ňu. No napriek tomu mi nechcela nič povedať. "Daisy a Filip na scénu!" skríkla režisérka, mamu som posadila na stoličku a išli sme skúšať naše scénku. Hudba začala hrať, začala som spievať. Potom spievaj Filip, a nakoniec sme sa chytili za ruku a spievali sme spolu. keď sa naša scénka skončila, režisérka prišla ku nám aj s Kristin a oznámila nám, že na vystúpení nebudem spievať a vystupovať s Filipom ja ale Kristin. sklamane som sa vyzliekla z kostýmu, odovzdala som jej ho a išli sme s mamou domov. Od vtedy ma mama nikde neposielala vonku, do školy a zo školy ma vozila ona, v škole som sa nemohla stretávať s Filipom a notebook mi stále brala, aby som si s ním nepísala. Veľmi som sa hnevala na ňu pretože to robila bez toho aby sa niečo stalo, aspoň som si to myslela. no mama vedela niečo viac.
Raz už som bola vážne na dne, ani kamarátky ani Filip. Len doma mama a škola. Dokonca ani na spev som nemohla ísť lebo sa mama obávala, že tam za mnou príde Filip. Po mesiaci, keď sa ani neozval som si myslela, že už na mňa zabudol. Boli jarné prázdniny a ja som bola celé dni doma. Mama mi konečne dala notebook ale ani som sa neopovážila ísť na Facebook. Hrala som sims 3. Potom som nejako vysmädla. Išla dom do kuchyne a zobrala som si do izby pohár vody. Mama odišla a ja som išla po schodoch do izby. Zatočila sa mi hlava a omdlela som. Našťastie, že sa mama vrátila asi po piatich minútach, lebo si niečo doma zabudla. Videla ma pod schodmi ako ležím.... Pribehla ku mne a skontrolovala či dýcham. Nakoniec zavolala sanitku. Prišla o ne cele päť minútky. Zobrali ma do nemocnice. V sanitke som sa prebudila a videla som mamu. "mami?" ozvala som sa a chytila ma za ruku. V tom som zase zaspala. Prišli sme do nemocnice a lekári zistili nejaké vnútorné krvácanie. Hneď som išla na operáciu. Asi dve hodinky po operácií som sa zobudila. Mama sedela pri mne. "čo sa stalo, mama?" spýtala som sa veľmi ťažko. porozprávala mi to všetko dopodrobna. "A....a Filip?" ťažko sa mi rozprávalo, no chcela som sa po mesiaci už konečne naňho opýtať. "vieš moja, neviem či je správny čas, ale keď ťa vymenili za Kristin tak ešte pred tým som ich videla spolu v objatí." povedala mi smutne. Hrkli sa mi slzy do očí a povedala som: "to on chcel byť s ňou, preto ma vymenili"
Prišiel doktor a pýtal sa ma ako mi je. Odpovedala som. potom už mama musela odísť. Na druhý deň ma premiestnili do druhej miestnosti, kde bol aj počítač. Zapla som si Facebook a napísal mi Filip. Videla som tam od neho správy každý deň od kedy sme sa videli poslednýkrát. "nezabudol na mňa" pomyslela som si. "som v nemocnici" napísala som mu. Hneď si vypýtal adresu a došiel za mnou. Ležala som na posteli a on si ľahol ku mne. Rozprávali sme sa o všetkom. Na konci mi spomenul, že je šťastne zadaný s Kristin. Akoby sa nič nestalo. Slzy mi tiekli po tváry a v tom som uvidela vo dverách mamu. "ahoj mami" povedala som. "ahoj," odzdravila sa mi a prihovorila sa ku Filipovi. "čo ty tu robíš? A prečo je na pred izbou Kristin?" .......
Pokračovanie 5
(Daisy, 23. 1. 2013 16:45)
Otvárala som dvere. Mama pribehla ku mne a hneď ma vyobjímala. "si v poriadku?" pýtala sa ma nervózne. "áno mami, idem do svojej izby" povedala som a šťastne som vybehla hore po schodoch. zapla som si počítač a prihlásila som sa na Facebook. Simona sa ma hneď vypytovala, ako bolo vonku, čo sme robili a podobne. Všetko som jej vyrozprávala. Potom mi poslala nejakú stránku o hodinách spevu a muzikál. Ona sa z toho smiala, že čo to je za hlúposť. No ja som sa chcela prihlásiť.
Hneď na druhý deň som išla do tej budovy. Bolo tam neskutočné ticho. Pred jednými dverami bola tabuľa, kde sa zapisovali ľudia na muzikál. Mala som záujem, no nechcela som im to tak skaziť. Išla som ďalej a tam bola nejaká učiteľka. Nakoniec som sa dozvedela, že učí spev. Hneď som sa prihlásila a oznámila mi kedy bude najbližšie stretnutie.
Stretávali sme sa každý deň. Hodiny spevu a samotný spev je môj koníček od malička. Mojím snom je stáť na veľkom pódiu a spievať pre všetkých. Keď som odchádzala z budovy, do očí mi svietila tabuľka na muzikál. zapísala som sa aj tam a povedala som si, že to dokážem. Prišla som domov a oznámila som mame, že som sa prihlásila na spev a muzikál. Bola rada, že som sa rozhodla ísť si za svojim cieľom a snom no na druhej strane mala o mňa obavy, ktoré som jej hneď z hlavy vytĺka. S Filipom som si celý večer volala. Dohodli sme sa, že ma na druhý deň odprevadí do školy, zo školy a tiež aj na spev.
ráno som vstala, no bola som dosť unavená. umyla som sa a už ma pred domom čakal Filip. Spolu sme išli do školy, keď sme spolu nastúpili do autobusu všetci stíchli a dívali sa len na nás. "a už je to tu zas" pomyslela som si.
"poď tu si sadneme" povedala Filip. Chytil ma za ruku a viedol ma. Sadli sme si a rozprávali sme sa. Prišli sme do školy a stále bol so mnou. Všetko som mu povedala, čo ma trápilo, čo ma narozdiel rozveselilo a podobne. On mne takisto.
po ceste na spev som ho zatiahla dnu. len sa zasmial pri muzikále a speve. Naspäť domov ma zase odprevadil on. Keď som išla už domov, pozrela som sa ešte na tabuľku a bolo tam jeho meno. Usmiala som sa a povedala som mu kedy budu skúšky. spoločne sme sa na tieto "dôležite" skúšky pripravovali. Keď prišiel ten deň, išli sme tam spolu, ruka v ruke. Prvá som išla ja. Postúpila som. hneď za mnou išiel Filip. "postúpili sme!" začali sme kričať a skákať od radosti. v muzikále sme boli dvaja zaľúbený. Scénka bola krásna a romantická. Obaja by sme počas toho spievali. Prv by som vystúpila ja a tak on by spieval. nakoniec by sme sa chytili za ruku a spoločne si zaspievali jednú veľmi peknú pesničku. Skúšky by boli vynikajúce, pokiaľ tam neprišlo jedno dievča menom Kristin.
Od vtedy som bola pre Filipa len nejaký poskok. Daisy tu- Daisy tam. a Kristin bola najlepšia. Nakoniec som bola v takom stave , že sa mi už nič nedarilo. Všetko mi padalo z rúk a tak to bolo pomaly už všetky skúšky. Raz prišla moja mama na skúšku, aj keď vedela, že chodím s Filipom. Otvorila dvere a videla ........
Pokračovanie 4
(Daisy, 19. 1. 2013 23:22)
Keď vtom pribehol nejaký chalan a zadržal Lukášovi ruku, aby ma nemohol udrieť. "Filip, čo to robíš? To kvôli nej si včera od nás odišiel?" Lukáš len pokrútil hlavou a odišiel do budovy. "čo sa to deje? Kto si?" spýtala som sa trošku hanblivo. "Som Filip, teší ma." Prečo si to urobil? nikto ma ešte v škole nikdy neobránil tak ako ty, ďakujem" usmiala som sa. Vošla som do školy a išla som na prvú hodinu. Na celej som rozmýšľala nad Filipom. Po hodine som išla ku Simone. Rozprávala som jej o Filipovi.
Po škole som išla na autobus, keď v tom mi niekto zo zadu zakryl oči dlaňami. Pozrela som sa dozadu a tam stál on... Filip.. v plnej jeho kráse. blond vlasy a modré oči. Bola som celá bez seba. "čo hovoríš nato, žeby som ťa odprevadil domov, ale na pešo?" usmiala som sa aby som bola dlhšie s ním tak som súhlasila. Celou cestou sme si mali toho čo povedať. Asi tak po hodine cesty som prišla domov. Moja mama vyšla z domu: "Daisy, kde si tak dlho? Čakal som ťa už pred pol hodinou, vieš aké veľké obavy som mala?" Pozrela som sa na ňu znudeným pohľadom. "som v pohode, nič mi nieje" otočila som sa smerom ku Filipovi a povedala som mu. "rada som ťa spoznala, maj sa"
"prepáčte ak vám Daisy narobila starosti, to ja som ju zdržal, keď som jej navrhol aby som ju odprevadil domov. Chcel by som sa vás ešte opýtať, či pustite dnes večer Daisy vonku, veď je piatok." Prihovoril sa Filip k mojej mame. Počula som ich, lebo som stála na schodoch. Mama sa na mňa pozrela a bola som smutná, lebo ma nikde nechce púšťať samú, bez nej. Mama súhlasila. Očividne som bola v šoku, rýchlo som dala dole tašku a bežala som ku nej. Silno som ju objala a povedala som : "ďakujem mami, si ta najlepšia mama na svete"
Filip dodal: "o siedmej ťa budem čakať pred domom" usmiala som sa a išla som domov. Doma som sa najedla a už som horela netrpezlivosťou na večer. Zavolala som Simone. "ahoj Sima, prosím ťa dôjdi ku mne." O ne celu pol hodinku bola u mňa, .....
"ahooooj" skričala som a ešte len bola pred domom. Silno som ju objala a už som ju viedla do mojej izby. "Simona, prosím ťa čo si mám obliecť na večer?"
"kam ideš?" Rozosmiala sa. "s Filipom vonku" Pomohla mi vybrať oblečenie a nakoniec mi urobila make-up. tesne pred siedmou išla domov. Filip prišiel a čakal ma v predsieni. zrazu som vyšla z izby a išla som po schodoch dole ku nemu. mala som ružovo-červené šaty s tenkými ramienkami a krátke po kolená. Filipovi spadla sánka a ja som mala obavy, že niečo je zlé. V tom som prišla k nemu objali sme sa, dal mi bozk na líce a išli sme vonku. Zaviedol ma pred veľkú reštauráciu. Išli sme na večeru. Po večeri sme sa ešte prechádzali po meste. "si krásna" povedal. Pobozkali sme sa len tak letmo a už mi mamina vyvolávala, že kde som tak dlho. Už sme sa ponáhľali domov. Chytili sme sa za ruku a spoločne sme behali. ´blázni´
Prišli sme pred náš dom a on ma sladko pobozkal. "bolo mi s tebou príjemne" povedal .. "dobrú noc" pozdravila som mu a už som otvárala dvere.....
Pokračovanie 3
(Daisy, 19. 1. 2013 21:37)
Volalo mi to zlaté dievča z autobusu. "ahoj. Chodíš do 1.B?" spýtala sa ma trošku váhavo. "No vlastne áno. Prečo?"
"ja som Simona, teší ma, chodím do 1.A a dnes sme išli spolu v autobuse." Rozosmiala som sa a rozprávali sme sa spolu dosť dlho. Nakoniec sme sa dohodli, že na zajtra zase ideme spolu na autobuse do školy. Tešila som sa. Večer som sa naučila a pozerala som ešte televízor. Pri ňom som ako "vyčerpaný človek zo školy" zaspala. Mama ma ešte prikryla dekou a vtisla mi na líce bozk. Skoro ráno mi už zvonil budík. Išla som do kúpelne urobiť rannú hygienu. Omylom som zobudila mamu, keď mi všetko padalo z rúk. "dobre ránko mami" usmiala som sa na ňu spoza dverí. "ach, ahoj. Vidím, že raňajky ti urobím ja" zasmiala som sa a išla som do kuchyne spoločne sme si robili raňajky a už som bežala na zastávku. Simonu som tam však nevidela. Tak som si pomyslela, že zaspala alebo len neprišla lebo si robila včera srandu ako každý. Nastúpila som a v autobuse ma už čakala Simona. Veľmi som sa potešila, keď som zistila, že konečne nebudem v škole sama. Celá cesta do školy bola prerozprávaná. Prišli sme do školy a vystúpili sme z autobusu. okolo nás prešiel Lukáš a jeho partia. Lukáš povedal: "Simona, zišla si až pod takú úroveň, že sa aj s ňou bavíš?" Otočila som sa a išla som do školy. Vonku ostala Simona sama s tými chlapcami. Nechcela som aby mala kvôli mne problémy. Išla som do šatní a cez okno som sa na nich dívala vonku. Rozprávali sa až na konci Lukáš dal Simone facku. Bez váhania som vyšla vonku a skričala som: "Lukáš!" všetci sa otočili mojim smerom. "ty sa nehanbíš? Takto biť dievčatá? Si len úbožiak!" Pomaly sa ku mne približoval a išiel ma udrieť keď v tom......
Pokračovanie? =)*
Pokračovanie 2
(Daisy, 16. 1. 2013 21:25)
Chytil ma za koleno a usmial sa na mňa. "neboj sa!" Pomyslela som si, že radšej som mala isť pešo ako s týmto nechutných chalanom na autobuse. Otočila som sa k nemu chrbtom a tých dvadsať minút som nejako musela vydržať. Hneď ako šofér zastavil pri škole, ako prvá som vybehla vonku. Neznášala som školský ani triedny kolektív, školu, žiakov, chalanov proste nič v tej škole. Samozrejme som o tom mlčala.
Išla som po schodoch do budovy, otvorila som dvere a namierila som si to hneď ku šatni. Prezliekla som si, vzala som si potrebné učebnice a už zvonilo na prvú hodinu. Vošla som do triedy a nikto si ma nevšímal. Bola som ako šedá myška. Posadila som sa do prázdnej lavici a zopakovala som si ešte učivo. Prišla do triedy učiteľka fyziky. Sedela som v prvej lavici v druhom rade. Bola som jej rovno pred očami. Keď položila nejakú otázku hneď som mala ruku hore. Na konci hodiny ma samozrejme pochválila za aktivitu na hodine. Takto to pokračovalo ďalšie hodiny. Pred poslednou hodinou, keď sme mali s naším triednym učiteľom prišli ku mne chalani. A začali sa mi vyhrážať, že keď budem taká aktívna, že mi ublížia. Ani na trošku som o nich nezapochybovala ale aj napriek tomu som sa nezľakla. Prišiel triedny učiteľ do triedy a mali sme matematiku. Vyvolal ma k tabuli vypočítať najťažší príklad z písomky. Vypočítala som ho bezchybne. Z údivom sa na mňa pozrel a dal mi hneď jednotku. Pozrela som sa na Lukáša a videla som jeho výraz tváre. Od vtedy som už mala strach. Po hodine nás triedny učiteľ prepustil domov. Ruky sa mi od strachu triasli. Prezula som sa, vzala som si tašku a vyšla som von z budovy. Zo strany na stranu som sa dívala, či náhodou neuvidím niekoho z chalanov. No nikto tam nebol. Išla som pomaly na zástavku. Prišiel autobus a ja som uvidela ako bežia k nemu aj Lukáš a jeho partia chalanov. Zľakla som sa a ako prvá som nastúpila do autobusu. Sadla som si hneď za šoféra. Tajne som dúfala, že si ku mne niekto prisadne. No nastupovali študenti a nič. Každý tam mal dvojicu. no pred partiou chalanov išlo nejaké dievča. Malo gaštanovo-hnedé vlasy a bola nízkej postavy. Všade bolo obsadené tak sa ma opýtala, či je pri mne voľné. prikývla som sa ďakovala som Bohu, že mi poslal to zlaté dievča. Boli sme celú cestu ticho no aspoň som bola v bezpečí. Vystúpila som vonku a išla som domov.
Prišla som domov a mama ma privítala silným objatím. "čo sa deje mami?" pýtala som sa jej trošku smutným hlasom. "triedny mi tvoj dneska volal!" povedala mama. "ČO?" skríkla som prekvapene. žmurkla na mňa a povedala. "že vraj si najlepšia žiačka v triede a má z teba radosť." povedala mama. Bola som rada, že nič iné. Spoločne sme sa naobedovali a išla som sa učiť.
Sadla som si do tureckého sedu na posteľ a učila som sa na ďalší deň. hlboko som sa zamyslela nad dejepisom, čo som sa práve učila. Keď v tom ma vyrušil telefón. Volal mi.....
Pokračko? =)
Pokračovanie
(Daisy, 13. 1. 2013 21:30)
Nedala si to vysvetliť! Prišli sme domov a ju ten hnev a zlosť prešla. Spoločne sme sa naobedovali a išla som sa pripraviť do školy na ďalší deň.
Po chvíli som už bola dostatočne pripravená a mama prišla ku mne. "Nejdeš so mnou vonku?" Prikývla som a hneď som išla ku skriňi si vybrať nejaké veci. obliekla som si čierné legíny a dlhé bielo-čierné tričko. Prišla som ku vchodovým dverám a mma ma už tam čakala. "kde si tak dlho?" netrpezlivo na mňa mama vykríkovala. Zobrala som si ešte kabát a vyšli sme von. Mama ma stále ťahala smerom na hlavnú ulicu. tak som išla za ňou. Neskôr zastavila a pred nami bolo veľké kino. Z údivom som na ňu hľadela. "čo to má byť?" ukázala mi lístky na nejaký romantický film. Mama vošla prvá išla som hneď za ňou. V kine sme si sadli na miesta vzadu. Ešte pred začiatkom filmu si ku mame sadol nejaký muž. Celý film spolu prekecali. No narozdiel od ních ja som si tento film úžasne užila.
Po filme sme išli s mamou na autobuse domov. Cesta nám trvala asi pol hodinu. Na druhej zastávke nastúpili "mají spolužiaci" zo školy. Sadli si pred nás. Dosť hlasno sa rozprávali. Už mi to trošku liezlo na nervy tak som ich upozornila, aby sa správali slušne. No oni ma samozrejme ignorovali. Keď tak som sa na ních pozrela, zbadala som jedného chalana zo školy. hneď v ten deň on prišiel ku mne a arogantne sa správali aj s priateľmi. Bola som dosť zmätená. Mama sa na mňa celý čas dívala. "prečo sa takto na mňa pozeráš? spýtala som sa jej trošku vyčítavo. "poznáš ich?" bola úplne vážna. "tých chlapcov? nie!" Vystúpili sme z autobusu a išli sme už konečne domov si oddýchnuť.
Ďalší deň.
Zasa škola. pomyslela som si. Po včerajšom výstupe a privítacom šoku sa mi tam ani nechce ísť. Bola som zamyslená a v tom ma vyrušila mama. "nespí!" štuchla do mňa a išla som sa umyť a naraňajkovať. Po raňajkách som zobrala tašku a išla som do školy na autobuse. Všetky sedadlá boli obsadené okrem jedného pri nejakom chlapcovi. Postavila som sa dozadu a šofér na mňa pozeral. "čo sa deje?Choďte, veď nestíhame do školy!" skríkla som na neho trošku zvýšeným tónom. "ja nemôžem ísť, kým nebude každý sedieť" Bola som prekvapená až mi spadla sánka. Po tomto už mi bolo jedno kde sedím. Sadla som si k tomu chalanovi. "bála si sa, že ti niečo urobím? Ja nie som ako ostatní" pozrela som sa naňho a usmiala som sa. "Nebodaj si ešte horší?" otočil sa ku mne, chytil ma za koleno a....
ďalšie pokračko? :)
Pokračovanie 7
(Daisy, 1. 2. 2013 12:50)